Z histórie kostola v Hliníku nad Hronom

Kostol sv. Martina z Tours

Románsky kostolík, 14. storočie

Z historických prameňov vieme, že kostol v Hliníku nad Hronom jestvoval už v rokoch 1332 – 1337. Zachovali sa totiž záznamy, ktoré hovoria, že v tých rokoch farár Peter odovzdal 12 grošov zo svojich farárskych dôchodkov vyberačom pápežských desiatkov na financovanie križiackej výpravy. Kostol bol murovaný a môžeme predpokladať, že bol postavený v románskom slohu, pretože v tom období sa všetky kostoly na Slovensku stavali takto. Stál na mieste terajšieho kostola. Pri kopaní základov nového kostola sa v hĺbke asi 1,5 metra narazilo na časť základov staršej budovy, ktoré svojou hrúbkou poukazovali na staršiu cirkevnú budovu románskeho slohu. Vtedajším farárom bol Andrej Kliman. Práve on chcel dať odkryť časť týchto základov, ktorá sa nachádzala mimo kostola, no vzhľadom k rôznym technickým a finančným problémom tak nemohol urobiť. Ďalšia časť týchto základov sa nachádza pod loďou terajšieho kostola. Z objavených základov sa predpokladá, že na nich mohla stáť nie príliš veľká sakrálna stavba románskeho slohu, rozmery základov však nebolo možné detailnejšie určiť. Jedinou časťou tejto budovy, ktorá sa zachovala je zrejme iba dvojité kamenné okno, cez ktorého jednu polovicu sa možno v súčasnosti dostať ponad chór z veže na povalu terajšieho kostola. Hlinícky kostolík románskeho slohu pravdepodobne nebol farským kostolom len pre obyvateľov Hliníka nad Hronom, ale aj okolitých obcí. V tom čase murované fary neexistovali a tak pri ňom stojaca farská budova musela byť len drevená. Zaiste pri kostolíku stála i drevená budova pre kantora. V tej dobe sa kantor nevenoval len spevu v kostole, ale i vyučovaniu a výchove detí.

V 15. storočí bola v dejinách Hliníka nad Hronom rozhodne najvýznamnejšia udalosť stavba nového kostola. Dôvodom pre stavbu nového kostola bol zrejme vzrastajúci sa počet veriacich. Čo sa týka určenia konkrétneho času stavby, vychádzame len z kanonickej vizitačnej zápisnice z roku 1755, v ktorej je uvedený záznam „na základe nápisu na stĺpe organa sa možno domnievať, že kostol postavili v roku 1408“. Dôkaz, že táto domnienka bola správna, prišiel onedlho. Na severnom múre lode kostola z vonkajšej strany niekto objavil do kameňa vysekanú gotickú číslicu 1408. Na základe toho možno predpokladať, že vtedajšia domnienka bola správna. Miestny farár (1797 – 1812) zapísal do kanonickej vizitačnej zápisnice z roku 1804 nasledovné: „kostol postavili roku 1408, ako o tom svedčia gotické číslice vysekané do kameňa, ktorý bol voľakedy zamurovaný do jeho priečelia, ale počas stavby veže ho odtiaľ odstránili a umiestnili v bočnom múre, kde ešte i dnes ho možno vidieť“. Dnes je už tento vzácny kameň neviditeľný, pretože možno nepozornosťou, alebo nevedomosťou ho murári pokryli vrstvou malty počas rekonštrukčných prác na vonkajšej časti kostola. Tento druhý hlinícky kostol, ktorý bol postavený v roku 1408, bol postavený v gotickom slohu. Zachovala sa z neho iba svätyňa a niektoré gotické okná. Pôvodné gotické okná boli totiž v roku 1892 odstránené a nahradené terajšími maľovanými sklenými oblokmi. Do konca 2. svetovej vojny bol zachovaný i gotický vchod v podobe oslieho chrbta, no len do poslednej kostolnej renovácie, v ktorej bol možno i pre nepochopenie jeho umeleckej , či historickej hodnoty, odstránený. Informácie o tom, kto postavil tento gotický kostol, žiaľ nemáme. Ústnym podaním sa však zachovali informácie, že staviteľom bol bol pravdepodobne miestny zemepán z 15. storočia Ladislav Kálnay. Skúmaním tejto informácie sa však zistilo, že v roku 1408 Ladislav Kálnay ešte ani nežil, prípadne bol len dieťaťom, a preto sa pripisuje stavba gotického hliníckeho kostola jeho otcovi, Štefanovi Kálnaymu. Zvony tohto kostola boli umiestnené vo vysokej drevenej veži, ktorá bola umiestnená neďaleko kostola, približne na mieste, kde momentálne stojí súsošie Golgoty. Zaujímavosťou tiež je, že okolie kostola cez školskú záhradu až k ceste, ktorá viedla k vtedajšiemu miestnemu pivovaru, bolo cintorínom. Ide o najstarší hlinícky cintorín.

V 16. storočí začalo aj do Hliníka nad Hronom prenikať učenie Martina Luthera. Dôkazom o tom je kanonická vizitačná zápisnica Jána Derečkaya z roku 1559, v ktorej je zachovaný záznam: “Hliník patrí pánom Mathusnayovcom. Kostol má zasvätený najsv. Trojici. Sú na ňom tri krásne vyzdobené oltáre. Ďalej je ešte v ňom osem veľmi dobrých kňazských ornátov a päť kalichov s jedným pacifikálom. V tomto kostole okrem krstu nevysluhujú sa nijaké sviatosti. Jeho farárom je dôstojným pánom Dominikom v Krakove ordinovaný Gregor Theniel, ktorý má ženu, dvoch synov a jednu dcéru“. V tomto období sa na fare vystriedalo niekoľko evanjelických farárov.

Rekatolizačná akcia bola v Hliníku nad Hronom vykonaná chorvátskym plukovníkom Collaltom v roku 1673, keď na vyšší rozkaz zaberal kostoly v prospech katolíckej Cirkvi. Odobral teda aj kostol v Hliníku nad Hronom, ktorý vtedy patril evanjelikom a vtedajší evanjelický farár spolu s kaplánom museli ihneď opustiť faru i obec Hliník nad Hronom. Do prázdnej fary prišiel katolícky farár Juraj Lelkeš. Súčasne bol i farárom vo Vyhniach. Obyvatelia Hliníka nad Hronom však vtedy boli ešte evanjelikmi. Snažil sa priviesť ich späť ku katolíckej viere, od ktorej však už viac ako 100 rokov na príkaz svojich zemepánov odpadli. Nedočkal sa príliš veľkých rekatolizačných úspechov. Nasledovalo obdobie viacerých povstaní, počas ktorých sa na hliníckej fare striedali evanjelickí i katolícki kňazi. Od roku 1709 v nej natrvalo zaujal miesto katolícky kňaz a obyvatelia sa postupne vracali ku katolíckej viere. V roku 1778 sa už ani jeden obyvateľ nebol evanjelik.

Dňa 7. mája 1728 obec postihlo nešťastie, v rámci ktorého pri ničivom požiari zhorel kostol (zachovala sa iba sakristia a svätyňa), všetky dôležité úradné listiny, fara, škola a niektoré príbytky a hospodárske budovy. V rokoch 1736-1737 bola ku kostolu pristavená murovaná veža, vysoká 21,5 metra – zvonica.

Myšlienka postaviť na vrchu Zmina (pahorok, dvíhajúci sa nad Hliníkom nad Hronom) náboženský pamätník skrsla v roku 1901 v mysli vtedajšieho hliníckeho farára Augustína Bogisicha. Pracovití Hliníčania na základe toho rozhodli, že na Zmine postavia kostolík, zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, pod ktorým bude aj Boží hrob. V roku 1902 kostolík vymaľovali a zariadili. Približne štvrť kilometra od vrchola Zminy medzičasom začali stavať súsošie Golgoty (podnetom k zhotoveniu súsošia bola ponuka kovových sôch Ukrižovaného Krista a lotrov od obchodných agentov z Tirolska). Hliníčania si následne uvedomili, že majú postavenú dvanástu a štrnástu stanicu krížovej cesty a že by mohli postaviť i ostatné zastavenia. Do konca roku 1903 boli postavené aj tie. Farár Augustín Bogisich z vlastných financií dal vybudovať na ľavej strane od Kostolíka Sedembolestnej s Božím hrobom kaplnku „Pán Ježiš vstal z mŕtvych“, čím vlastne začal rad kaplniek na slávnostný ruženec. Kaplnky slávnostného ruženca boli dostavané farárom Augustínom Feldmajerom (po smrti A. Bogisicha po ňom prevzal farnosť).

V roku 1968 prebehla renovácia súsošia Golgoty, nachádzajúceho sa pri ceste, neďaleko farského kostola. Súsošie bolo postavené bratmi Benčatovcami v roku 1768. Po 200 rokoch už bolo značne poškodené, či už plynutím času, ale aj viacnásobnými nátermi olejovou farbou a z toho dôvodu sa začalo rozpadávať.

Súčasnosť

V súčasnosti je Kostol svätého Martina v Hliníku nad Hronom farským katolíckym kostolom pre obce Hliník nad Hronom, Dolná Ždaňa a Lehôtka pod Brehmi.

Obrázky z kostola

Po kliknutí na obrázok zväčší.

VIAC FOTIEK

KDE NAS NÁJDETE